Rómske deti a mládež z Banskej Bystrice odmenila Krajská asociácia rómskych iniciatív pobytom v rekreačnom stredisku
Detský letný tábor - keď je pozitívnym vzorom dieťaťu dieťa
Krajská asociácia rómskych iniciatív so sídlom v Banskej Bystrici od svojho vzniku /rok 2000/ okrem realizácie rôznorodých projektov a programov dizajnovaných a implementovaných za účelom zaznamenania progresu v riešení rómskej otázky na lokálnej aj regionálnej úrovni tretím rokom realizuje aj Detský letný tábor. Toto leto sa skupina 50 rómskych detí zo sociálne znevýhodneného rodinného prostredia vo veku od 8-17 rokov, /žiaci bývalého Gándhiho gymnázia internátneho typu vo Zvolene, Núdzovej ubytovne KOTVA a z Internátnej ulici v B. Bystrici vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR mesta Banská Bystrica a mládežníckej organizácii IUVENTA odrekreovalo v rekreačnom stredisku Mladá Hora - v malebnej scenérii Štiavnických vrchov. Tábor mal byť o relaxe, športovaní, kúpaní sa, ale aj o zmysluplnom trávení voľného času, ako podotkol vedúci tábora Mgr. Maroš Balog.
RNL: Ste zamestnancom regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Banskej Bystrici. Čo Vás vedie k práci s mládežou a deťmi?
Maroš Balog:
V mojej práci riešim existenčné problémy Rómov, ktorí potrebujú pomoc zo strany nášho úradu. Stretávam sa s rôznorodosťou týchto problémov a priznám sa, nie vždy dokáže naša kancelária byť veci nápomocná až v takej miere akú by si prestavovala. A preto pohľady na deti, ktoré sú súčasťou týchto rodín nenechávajú ľahostajného nijakého človeka, ktorý sa venuje tejto problematike a preto už tretím rokom sa snažím v spolupráci z občianskym združením KARI aspoň na niekoľko dní vytrhnúť tieto detí /škoda, že nemôžeme všetky/ z podmienok v ktorých žijú. Väčšina rodičov sa snaží, ale ak nemajú zamestnanie je „zbytočné ohurovať ich múdrosťami“. Chcem tým teda len povedať, že pre mňa osobne je to akou si psycho hygienou. Nazbieram silu, energiu a vieru v to, že moja práca má zmysel a určite sa výsledky dostavia postupne. Detská sú fantastické, ak sa im niečo nepáči alebo naopak páči, máte to hneď na stole. Sú úprimné a vďačné. Vidieť ich na nočnej hre „ako sa krásne boja “ premôcť svoj vlastný strach a následne všetkých po absolvovaní nočnej hry, ako najväčších hrdinov je neopísateľné. Učiť niektorých plávať, hrať s nimi futbal, volejbal...Je určite na mieste podčiarknuť fakt, že ak by KARI nemalo vo svojich radoch šikovných ľudí /po väčšina mladých/ mne samému by sa určite nedalo zrealizovať podobné tábory.
RNL: Myslíte si, že má svoje opodstatnenie realizovať tieto tábory, veď to dieťa sa tak či tak vracia opätovne do zlých podmienok?
Maroš Balog:
Za vetou realizovať tábory sa skrýva trošku viacej. Viacero MVO mi určite potvrdí, že je z roka na rok ťažšie získať financie na tábor. Vďaka Ministerstvu kultúry SR, mestu Banská Bystrica a IUVENTE sa KARI podarilo zrealizovať tento tábor. Finančné zdroje sú účelovo viazané pre neformálnu mládežnícku skupinu Magnetky a KARI spojilo len ideovo nie však finančne realizáciu predmetného tábora. Ak by KARI nepodporilo aj mesto Banská Bystrica, nemohli by sa tábora zúčastniť všetky deti navštevujúce Centrum voľného času. Musím však zdôrazniť fakt, že ak nie ste obklopení týmom šikovných ľudí, ktorí sú stvorení pre prácu s deťmi, môžete mať aj tisíce EUR ale účel sa nesplní.
Deti sa na tábor tešia celý rok, je pre nich odmenou. Spomínané Centrum voľného času, kde sa deti okrem tancovania, kreslenia a zábavy venujú systematicky každý deň aj doučovaniu môžu byť týmto táborom veľmi motivované pre ďalšie dosahovanie lepších výsledkov v školách. Je pravdou to, že sa medzi nimi nájdu aj deti, ktoré v škole aj napriek tomu nie sú úspešné, ale tak ako minulý rok, tak aj tento rok sa môžeme pochváliť tým, že vďaka riaditeľke Centra voľného času KARI deti na tábore dobehli učivo a úspešne absolvovali reparáty. Toto je zmyslom našej práce. KARI nemá tu moc, ako aj iné OZ aby šmahom ruky zmenilo, zlepšilo existenčné podmienky rodín z ktorých tieto deti pochádzajú, ale ukazujú im možnosti pohľadu a postoja na život aký chcú viesť. Samotní rodičia nám dávajú pozitívnu spätnú väzbu. Jeden z 14 ročných chlapcov sa ma opýtal pri táboráku, akú školu mám skončiť aby som mohol robiť to čo robíte vy ujo Maroš? A jeho otázka je odpoveďou na Vašu otázku. Som pevne presvedčený o tom, že len skrze prežitku môže dieťa napredovať. Viacero diskusii sa vedie okolo zriaďovania internátnych typov škôl, vyňatie deti z rodín / know-how Márie Terézie/ ale „Novosedlákov“ z deti nespravíme v 21 storočí. Ak by väčšmi sa venovalo intenzívnej práci s deťmi a tým nemám na mysli len folklórne súboriky, (aj to je potrebné) ale mám na mysli skôr programy typu IUVENTA /Mládež v akcii/, ktoré dosahujú fantastické pokroky v myslení a konaní rómskej mládeže. Nie som však odporom internátnych škôl. KARI vie svoje o tomto type škôl. Ak by sa dobre cielená myšlienka realizovala srdcom aj rozumom zo strany fundovaných pedagógov a vychovávateľov a bolo by samozrejme aj dostatok financií na udržanie školy aj internátu výsledky by sa určite dostavili postupom času, ale paušalizovať riešenie problematiky vzdelávania celoplošne je utópiou a nepremysleným konaním.
RNL: Vrátime sa k vášmu táboru, aký mali teda deti program?
Maroš Balog:
Okrem klasického harmonogramu – budíček, hygiena, rozcvička, upratovanie izieb, športové turnaje, hry, pol dňového výletu do strediska Antol /jazda na koňoch, pre niektoré z detí prvý kontakt s koníkom/ sme tento rok pozvali hostí. KARI plánovalo umožniť deťom osobne stretnúť sa s pozitívnymi vzormi z radov rómskej komunity, poukázať na opodstatnenosť vzdelávania, štúdia a uplatnenia sa na trhu práce. Podporiť v nich pocit integrácie mladých ľudí v širokom meradle, rozvoj iniciatívy, podnikavosti a kreativity, eliminovať rôzne formy diskriminácie, na slobodné vyjadrenie názorov a podporu boja proti rasizmu a xenofóbii. Rozšíriť obzory o multikulturálne vnímanie spoločnosti, či už smerom k majoritnej spoločnosti, alebo do vnútra vlastnej komunity.
Jedným z hostí bol j policajný špecialista. Ján Berky zo Zvolena. Zažiť jeho „prednášku“ bol zážitok aj pre mňa osobne. Samozrejme deti najväčšmi nadchol ukážkou zbraní, pút, chmatov a hmatov, ale veľmi pútavou a pre deti zrozumiteľnou formou viedol k potrebe vzdelávať sa. Deti mu dávali otázky pod pás v zmysle slova, ste Róm ako postupujete ak riešite problém v teréne s Rómami, ktorí vás poznajú? Vysvetlil im, že je v prvom rade policajt, ktorý si musí plniť svoje pracovné povinnosti a teda naznačil, že skrze jeho plnenia práce ho môžu adekvátne hodnotiť aj jeho nadradení a kolegovia nerómovia. Mojim zbožným prianím po jeho odchode bolo aby sa na Slovensku vykerovalo viacero takýchto policajtov – Rómov.
Ďalším naším cteným hosťom bol redaktor Vášho mesačníka. Braňo Oláh. Scenár jeho návštevy sa skoro na vlas podobal návšteve policajta, samozrejme, že detská pochopili, že jeho zbraňou je slovo a dar písania. Bolo príjemné pre mňa sledovať výraz tvárach detí s ktorými Braňo robil krátke interwia. Detská sa cítili byť súčasťou niečoho s čím ešte nikdy nemali osobnú skúsenosť. Posledným našim hosťom bol môj kolega z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Mgr. Ivan Tokoli. Rozprával deťom o svojej práci, o práci Úradu, niektoré zo starších detí už o úrade vedeli a ponímali jeho existenciu v pozícii „ochrancu práv Rómov“. Kolega Ivan má okrem iného aj bohaté skúsenosti s prácou s deťmi, svoju dovolenku rovnako ako aj ja netrávil pri mori ale bol taktiež na inom detskom tábore ako vedúci /deti zo Žiaru nad Hronom/. Len pre zaujímavosť aj ostatní kolegovia z regionálok trávili dovolenky obdobne. Čo svedčí asi o jednom, naša práca je naším poslaním a dokážeme relaxovať „prácou“. Nemá to nič spoločné s workoholizmom, je to naozaj o dobití energie a entuziazmu, ktorú pre našu prácu potrebujem ako soľ.
Touto cestou sa chcem aj v mene realizačného tímu KARI poďakovať naším hosťom.
RNL: Vzorom pre dieťa je zvyčajne dospelý človek, ale vy ste sa snažili v tábore vzor posúvať aj do inej úrovne.
Maroš Balog:
Samotná skupina detí a mládeže bola v tábore rozdelená do dvoch skupín. Mladšie deti vo veku od 8 do 13 rokov a staršie od 13 do 18 roku života. Druhú skupinu tvorili detská, ktoré už v minulosti absolvovali s KARI Letné tábory a tohto času sa môžu popýšiť statusom „Neformálna mládežnícka skupina Magnetky“. Tvorí ju 20 mladých ľudí /aj dvaja nerómovia, traja polovičiari/ . Skupina bola úspešná v predkladaní projektu už spomínaného donora – mládežnícka organizácia IUVENTA – programom Mládež v akcií. /
Pozn: /Skupinou poverení členova spracuvávaju v týchto dňoch článok o Magnetkách, ktorý väčšmi poukáže na ich existenciu, ambície a smerovanie/ .
Tieto detská po celý čas intenzívne nacvičovali program v súvislosti s napĺňaním nimi zadefinovaných aktivít v projekte s názvom „Nájdi vo mne človeka“. Úplne perfektne však stíhali byť súčasťou aj samotnej filozofie tábora, ktorá sa niesla v duchu „Mám staršieho brata“. Teda tie menšie detská mali dvojičku, ktorá sa snažila byť nápomocná pri súťažiach, hrách, kúpaní /dozor, učenie plávania a iné/ . Menšie detská mali denno-dene pri sebe svoj vzor. Sledovali ich nacvičovanie scénok, tanečných vystúpení a KARI už dnes vie, že nová generácia v jej radoch sa v týchto intenciách nestratí a bude pokračovať v napĺňaní úloh tohto združenia a určite neskôr niektorí z nich vojdú do štruktúr štátnej správy, samosprávy a iných dôležitých inštitúcií.
Posledná noc sa samozrejme neobišla bez „pastovačky“...Detská mi po pastovali aj moje zaparkované auto...Určite si všetci včetne mňa odniesli do prvých septembrových dní bohaté a pekné zážitky na ktorých KARI môže ďalej stavať. Detská vedia, že len ten kto bude dosahovať pekné výsledky v škole bude môcť ísť aj na rok do tábora s KARI a možno sa aj pridá neskôr k Magnetkám.